Dospievajúci sediaci na stoličkách usporiadaných do kruhu, ktorý sa nachádza v strede triedy. Hodinové ručičky znázorňujúce jasný odkaz. Začiatok ďalšej hodiny je predo dvermi. Cez postupne sa otvárajúce dvere vchádza. Mladá, sympatická a príjemne naladená. Dnes aj s úsmevom na tvári a tmavomodrou šálkou naplnenou ovocným čajom. Jeho vôňa šíriaca sa učebňou pošteklila čuchové poháriky ostatných. Profesorka Janka, ako ju neoficiálne volajú v študentských kuloároch, si sadá na svoje vyhradené miesto. Obklopená dvoma študentmi, takmer na nerozoznanie od ostatných.
Hodiny psychológie nepatrili medzi najobľúbenejšie. Predstava počúvať dookola o jednotlivých psychologických smeroch a ich predstaviteľoch by unavila asi aj vyštudovaného odborníka. Ale nie, ich hodina sa niečím odlišuje. V tento deň nie je teoretická. Práve naopak. Krása vedy o prežívaní a správaní sa v určitých životných situáciách, sa dá krásne aplikovať do roviny praktickosti.
Papiere a perá, ktoré Janka poslala, kolovali dookola. Zrak prechádzajúci navôkol jej napovedal, že je pravý čas začať. Bez akýchkoľvek okolkov, nahliadnutia do plánov či učebnice ležiacej na stolíku za ňou, zadáva úlohu: „ Napíšte aspoň 6 vecí, v ktorých ste dobrí. "
Študenti zamysliaci sa nad pokynom pozerajú jeden na druhého, potom začínajú písať. Prešli 3, potom 4 minúty. A nakoniec 10. Ani vtedy ešte všetci nemali splnenú úlohu. Janka ukončila aktivitu a prešla k vyhodnoteniu výsledkov. Nazeranie študentov do papierov svojich spolužiakov v nej evokovalo položenie otázky:
,, Prečo bolo také náročné napísať to, čo som od vás chcela?, " povedala obzerajúc sa navôkol.
„ Je ťažké ohodnotiť sám seba, "ozval sa chlapec v čiernom pulóvri s bielymi pásikmi, „ jednoduchšie by bolo napísať zoznam svojich chýb."
A čo my ostatní? Dokázali sme splniť zadanú úlohu bez väčších problémov? Alebo máme podobný názor ako jeden zo študentov? Prečo je ľahšie povedať niekomu inému, aké sú naše chyby? Fakt, že poukážeme na silné stránky našej osobnosti a prezentujeme pred svetom oblasti, v ktorých sme dobrí, nehovorí o prehnanom sebavedomí. Práve naopak.
V živote človeka je dôležité sebahodnotenie, poznanie vlastných kladov aj záporov. Ale neustálym hovorením o tom, v čom zlyhávame, znamená zníženie vlastnej hodnoty osobnosti. Pozdvihnime si sebavedomie a povedzme si každý deň aspoň raz, v čom sme dobrí. A potom sa budeme na svet pozerať inými očami.